Šiestaci na potulkách po Orave

30. apríla 2014 sa šiestaci vybrali na exkurziu Literárna a technická Orava. V Jasenovej navštívili rodný dom Martina Kukučína, položili kytičku a zapálili sviečku na hrobe P. O. Hviezdoslava a Janka Matúšku, prezreli si Literárnu expozíciu P. O. Hviezdoslava v Dolnom Kubíne, odviezli sa na vláčiku Oravskej lesnej železnice, prezreli si najväčšiu drevenú sochu na Slovensku – sediacu Madonu – a nechali sa očariť zvukovou kulisou počas promenády apoštolov na slovenskom orloji v Starej Bystrici.

FOTO

Exkurzia deviatakov do hrôz minulosti – Oswienčimu

Dňa 18. 5. 2012 sme sa vybrali na miesto, ktoré sme doposiaľ poznali len z obrázkov

v učebniciach, z internetu a z rozprávania pani učiteľky na dejepise.

Keď sme dorazili do Osvienčimu, mali sme zvláštne pocity. Na jednej strane sme boli radi, že spoznáme miesto, kde sa odohral kus našej histórie a na druhej strane sme mali strach z toho, čo všetko uvidíme.

Celým objektom nás sprevádzala milá pani sprievodkyňa, ktorá nás prekvapila tým, čo všetko vedela a vždy nám povedala nejakú zaujímavosť. Na uši sme dostali slúchadlá, aby sme dobre počuli jej hlas a potom sme sa pomaličky presúvali na jednotlivé miesta. Koncentračný tábor v Poľsku je rozdelený na dve časti.

Začali sme bránou, nad ktorou stál nápis „Práca oslobodzuje”. Budeme si ho pamätať asi navždy. Potom sme sa presúvali do rôznych blokov. Mali sme zmiešané pocity. Videli sme nespočetné množstvo fotiek ľudí, ktoré viseli na chodbách. Väčšinou sa na seba podobali, keďže nemali vlasy… Boli z rôznych častí Európy – Poľsko, Maďarsko, Česko, Slovensko, Španielsko a ďalšie. Zarážajúce na fotkách boli dátumy, kedy ľudia do tábora prišli a kedy ich život skončil. Niektorým sa podarilo prežiť aj niekoľko mesiacov a naopak, iní to šťastie nemali. Prišli a hneď aj odišli…

V ďalšej miestnosti sme videli to, čo ľudia jedli. „Jedlo” , ktoré nedostávali každý deň, bolo dosť nechutné. Niekedy bol ich celodennou stravou vývar z kávy či kúsok tvrdého chleba.

V inej miestnosti boli vystavené odevy, ktoré nosili. Šaty boli špinavé. V ďalších sa nachádzali hrnce, hrebene a rôzne iné veci. Mysleli si, že ich budú potrebovať. Za veľkými sklami, ktoré pretínali miestnosti, boli vystavené topánky, kufre alebo vlasy, ktoré ľuďom hneď po príchode ostrihali a vyrábali z nich látky.

Do druhej časti sme vošli tzv. bránou smrti. Videli sme koľajnice, ktoré viedli až

na vybetónovanú plochu, ktorá slúžila ako nástupište v koncentračnom tábore. Stál tam vagón, v ktorom do Oswienčimu priviezli posledných väzňov, na ňom na pamiatku položené kamienky a sviečky. Pri preprave bol preplnený, vzduch nedýchateľný.

Boli tam baraky, v ktorých sa nachádzali postele. Na jednej spalo aj 10 ľudí. V zime mal každý jednu deku, niekedy ani tú. Túlili sa k sebe, aby im bolo teplejšie. Bolo to hrozné. Videli sme aj záchody, ktoré sa na záchody nepodobali. Bola to dlhá šachta, na ktorej bola doska s otvormi. Umývadlá v tvare dlhých válovov boli zájdené špinou a častokrát v nich voda ani netiekla. V diaľke sa k nebu týčili vysoké komíny…

Nakoniec nám pustili film. Boli na ňom naozaj strašné zábery. Ľudia, čo prišli a nevedeli čo sa s nimi bude diať, ďalší, ktorí boli len kosť a koža alebo mŕtvi ľudia, ktorých práve odnášali. Väčšina z nás bola zdesená. Až po odchode sme zistili, že to bolo horšie, ako sme si mysleli. V našich srdciach bude horieť výstražné znamenie – nezabudni!

Ďakujeme pani učiteľke Zátekovej a pani Klušákovej z CVČ v Kysuckom Novom Meste

za zorganizovanie exkurzie do Oswienčimu a pripomenutie si, že sme ľudia a tak sa musíme aj správať.

Lenka Podmanická IX. B

FOTO

 

Literárna a technická Orava

11. mája 2012 sa 6. A a 6. B vybrali na exkurziu na Oravu. Slniečko sa na nás od rána usmievalo, dobrú náladu sme si zobrali so sebou, už nič nebránilo naplniť našu túžbu

po nových dobrodružstvách.

Cestou autobusom sme sa zastavili v Terchovej pri soche Juraja Jánošíka. Dozvedeli sme sa niečo o jej pôvode, o Jurajovi Jánošíkovi, nadýchali sme sa čerstvého vzduchu a pokochali sa krásnym výhľadom na okolitú prírodu. Ďalšia zastávka bola v Jasenovej, kde sme navštívili rodný dom známeho slovenského spisovateľa Martina Kukučína. Keď sme vstúpili do dvora, privítala nás milá pani sprievodkyňa. Porozprávala nám o jeho živote a previedla nás po domčeku. Boli sme užasnutí jednoduchosťou a krásou jeho zariadenia. Neďaleko bol malý park s jeho sochou a cestička, ktorá viedla do malého kostolíka, v ktorom bol pokrstený. Znova sme nasadli do autobusu a previezli sme sa do Dolného Kubína, kde sme ako prvé navštívili Hviezdoslavovo múzeum. Tu nám pribudli ďalšie informácie, tentoraz o živote Pavla Országha Hviezdoslava. Po prehliadke múzea sme prešli okolo domu, v ktorom Hviezdoslav zomrel a prišli sme až na cintorín, v ktorom bol pochovaný. Vedľa jeho hrobu bol hrob Janka Matúšku, autora slovenskej hymny. Zapálili sme im sviečky a pobrali sa k autobusu. O chvíľu sme sa ocitli pri Oravskej priehrade. Keďže nás tlačil čas, museli sme sa poponáhľať a pani učiteľka nám urobila len krátky výklad, ktorý si neskôr doplníme zaujímavým videom o tomto vodnom diele. Asi po polhodine sme vystúpili z autobusu na stanici Oravskej lesnej železnice. Kúpili sme si suveníry aj lístky na vláčik. Ním sme sa doviezli na konečnú zastávku - Beskyd. Vyšli sme na vrch kopčeka, kde bola vyhliadka na prekrásnu slovenskú prírodu. Previezli sme sa späť na Tanečník a tešili sa na poslednú zastávku v Starej Bystrici – orloj. Bohužiaľ, nestihli sme odbíjanie. Unavení, ale usmiati a plní nových zážitkov sme sa vrátili ku škole, kde bol rozchod.

Na záver by sme chceli poďakovať našim pani učiteľkám Koňušíkovej a Zátekovej a pánovi šoférovi za to, že to s nami vydržali. Ďakujeme! 

                                                                                  Sofia Dupkalová, Alžbeta Jancová VI. A

FOTO